1. Trvalo jedenáct let, než projekt FVLCRVM dospěl k vydání debutového alba. Co se při práci na EEST změnilo, že se ti tentokrát podařilo desku dotáhnout do konce?
V podstate išlo len o formát, vydával som radšej EPčka, lebo som mal pocit, že na LP albumoch pár trackov zapadne. A žiaľ, v dnešnej dobe sa čokoľvek promuje veľmi ťažko dlhšie ako pár týždňov po vydaní.
2. Tvůj zvuk se pohybuje mezi klubovou hudbou, hyperpopem, elektronikou a alternativním popem. Vnímáš žánrovou nezařaditelnost jako tvůrčí svobodu, nebo ti někdy komplikuje cestu k publiku?
Asi obidve. Veľmi ma baví robiť kadečo, čo je pre mňa nejaký challenge, alebo kde viem použiť nejaký nový skill, ktorý so sebou každý žáner prináša. Ale asi sa musím snažiť byť aspoň trošku konzistentný. Ľudia sú u mňa už na to ale celkom zvyknutí, a ja rád prekvapím. Ak je čím.
3. O vydání alba jsi mluvil také jako o ekonomicky nevýhodném kroku v době streamovacích platforem. Proč má podle tebe dnes nezávislý hudebník tak složité vydat album jako ucelené dílo, aniž by jednotlivé skladby soupeřily o pozornost algoritmů a posluchačů?
Myslím, že všetci vnímame album ako nejaký pradávny koncept, ale v skutočnosti nemá LP album (teda nejaký súbor singlov cez 30 minút) ani sto rokov. Myslím, že drvivá väčšina ľudí albumy asi ani nevníma, skôr single. Asi nerobím hudbu pre drvivú väčšinu, tak sa teším, že pre ľuďí, čo ma dlhšie sledujú, som mohol dokončiť niečo na čo sa dlhšie pýtali.
4. Skladba Daily Routine s Adamem Dragunem pro tebe znamenala první slovenský text. Co ti slovenština umožnila vyjádřit jinak než angličtina a změnilo se při jejím použití také to, jak přemýšlíš o melodii, rytmu nebo vlastním hlasu?
Slovenčina má úplne iný rytmus a Adam mi s mojou časťou textu veľmi pomohol, veľmi mám rád jeho frázovanie a výraz. Priznám sa, že sa teším, keď mi vyjde nejaký fajn text, ale spev v skladbe vždy beriem ako ďalší nástroj a často ma bavia aj texty úplne nezmyselné, keď majú dobrý rytmus a flow a tak. Určite to nebol môj posledný slovenský song.
5. Skladba Shawty s Vojtikem reaguje na dění kolem slovenských klubů a alternativní kultury. Jak moc se současná společenská a politická situace na Slovensku promítá do tvé tvorby?
Mám v tom úprimne dilemu. Na jednej strane chcem vždy pomenovať niečo, čo mi vadí, na druhej strane by som ľuďom chcel poskytnúť aspoň pár minút úteku od všetkých vecí, ktoré denne zažívajú, čítajú, pozerajú. Takže také vážnejšie témy rád balím do veselších trackov.
6. Rozhodl ses zbavit analogových syntezátorů a soustředit se na digitální produkci. Co ti tento přístup dává, co ti hardware nedokázal nabídnout? A existuje něco, co ti po analogových nástrojích přece jen chybí?
Hardware je super a často je to oveľa zábavnejšie sa s ním hrať a vymýšľať niečo, ale má jednu obrovskú nevýhodu. Zaberá miesto, a to mám doma veľmi obmedzené, keďže stále robím z domáceho štúdia. Ale zaobstaral som si aspoň malý synťáčik a je to super zábava na ňom krútiť zvuky, na ktoré by som normálne neprišiel. Aj tým, že je oveľa viac obmedzený ako digitál.
7. AI stále výrazněji vstupuje do hudební produkce i vizuální tvorby. Kde pro tebe leží hranice mezi technologií, která rozšiřuje tvůrčí možnosti, a nástrojem, který začíná nahrazovat samotné autorství?
Možno som už starší, ale mne tá morálna dilema s AI nepríde diametrálne iná ako sampling v 90s a 00s. Tisíce sped-up známych hitov na streamoch a sociálnych sieťach ešte pred AI boli jeden z dôkazov, že tá kontrola obsahu absolútne zlyháva už roky. Tá čiara pre mňa je ale v tvorení celého songu vs. nejakej stopy, pomoc s textom a podobne. V klubových trackoch asi nemám problém ani s konceptom AI vokálov, ale znejú fakt strašne a neoriginálne a dá sa to dosť jednoducho odhaliť. Ale again, roky tu máme sampling a vykrádanie kadečoho, akurát to teraz zvládne oveľa viac ľudí. Ale aj napriek tomu to nevidím nejak pateticky.
8. Vedle vlastního projektu produkuješ hudbu i pro jiné interprety, například album Tempo pro Ideu. Jak se liší tvoje rozhodování, když vytváříš sound pro někoho jiného, od chvíle, kdy pracuješ na vlastní hudbě?
Hudbu pre niekoho iného som už dlhšie nerobil. To rozhodovanie vo dvoch je definitívne jednoduchšie, lebo tam existuje aspoň viac uhlov pohľadu. Akurát potom treba mať odvahu presadiť si názor a súčasne pokoru prijať názor iný. Vecná argumentácia veľmi nefunguje, lebo je to všetko subjektívne, preto je to presadzovanie názoru často dosť vtipné. Keby som mal viac času, určite by som si to ešte skúsil.
9. Program Ableton Note využíváš k rychlému zachycování nápadů a její omezení ti pomáhají vyhnout se nekonečnému vybírání zvuků. Do jaké míry podle tebe kreativitu podporuje právě nedostatek možností?
Do veľkej. Určite. Myslím, že je na to aj výskum. U mňa často pomáha aj nedostatok času. Ak mám nekonečný deadline, tak sa to hýbe veľmi pomaly a zvažujem veľmi veľa možností.
10. Nedávno jste s Ventolinem vydali acidovou skladbu DÉJÀ VU. Jak vaše spolupráce vznikala a jak jste se při tvorbě sladili? Bylo pro vás přirozené propojit své hudební světy, nebo jste museli hledat společnou cestu, aby výsledný track fungoval?
Najnáročnejšie bolo zladiť naše kalendáre. Robili sme to na fázy na troch miestach. Prvá bola tri dni u Ventolina doma, kde som ho nútil ukázať mi všetky mašinky, ktoré má, a nahrali sme dosť jamov. Stále nám ostalo pár hodín materiálu. U mňa sme potom robili nejakú štruktúru a nakoniec sme sa stretli v Brne (na polceste medzi Prahou a Bratislavou) a tam sme vymýšľali texty a nahrávali vokály. Veľmi zábavná výroba.
11. Vedle hudby vytváříš také motion design a vizuální podobu svých vystoupení. Vznikají vizuály souběžně s hudbou, nebo nejprve hledáš zvuk a teprve potom mu dáváš vizuální identitu?
Niekedy ma vizuál napadne už pri produkcii, inokedy až keď je track úplne hotový. Priznám sa, že si ukladám kvanta vizuálnych nápadov a som rád, že to môj algoritmus pochopil, takže z toho často potom vyberám inšpiráciu k ďalším vizoškám.
12. EEST uzavírá jednu důležitou kapitolu tvé hudební dráhy. Otevřelo ti dokončení a vydání alba nové tvůrčí možnosti, nebo tě naopak přimělo přehodnotit, kam chceš svůj projekt posunout dál?
Bola to pre mňa skôr taká evolúcia ako revolúcia. Čo bola veľká zmena, že po vydaní som mal chvíľu čas sa zastaviť a zistiť, aký zvuk chcem ďalej robiť a skúšat aj iný prístup. Pri singloch je to non-stop tlak, že treba ďalší singel a hľadať na to čas, kedy sa k tomu dostať, a modliť sa, nech z toho sessionu niečo vyjde. Ale ako hovorí kamoš producent Aid-Kid, LP album je kráľovská disciplína a myslím, že málo ľudí si uvedomuje, aké extrémne náročné je akýkoľvek album bez AI vytvoriť po všetkých stránkach. Taký malý film, len dnes už na to stačí menej ľudí.
Facebook
Twitter
Sdílet
Tagy
Události
